PMS: predmenštruačný syndróm

• Čo je PMS?
• Typické príznaky PMS
• PMS: čo prináša úľavu?

Čo je PMS?

Predmenštruačný syndróm, skrátene PMS, označuje rôzne fyzické a niekedy aj psychické ťažkosti súvisiace s menštruačným cyklom. Príznaky sa objavia niekoľko dní pred začiatkom menštruácie a pravdepodobne súvisia s hormonálnymi výkyvmi v rámci ženského cyklu. Neprejavujú sa každý mesiac v rovnakej miere. Niektoré ženy príznaky takmer nepociťujú, zatiaľ čo u iných sú veľmi intenzívne.

Predmenštruačný syndróm sa prejavuje približne pri polovici žien. Niektoré štúdie dokonca odhadujú, že je to až 80 % žien. Vo všeobecnosti sa PMS častejšie prejavuje u žien v plodnom veku medzi 30. a 50. rokom života, ako u mladších žien. S príchodom menopauzy sa PMS vytráca.

Čo spúšťa PMS?

Príčina PMS ešte nie je definitívne objasnená. V súčasnosti sa predpokladá, že príznaky nastupujú v dôsledku hormonálnych výkyvov. Ženy s PMS môžu citlivo reagovať na produkty rozkladu progesterónu – hormónu, ktorý sa vo väčšom množstve uvoľňuje v druhej polovici cyklu.

Typické príznaky PMS

PMS sa môže prejaviť fyzickými a psychickými príznakmi. Medzi najčastejšie fyzické ťažkosti patrí vlčí hlad, zmeny nálad a úzkosť, ako aj vyčerpanie a únava. 

Medzi ďalšie príznaky patria:

• bolesti hlavy a brucha
• citlivosť prsníkov
• problémy so spánkom a s trávením
• kožné problémy

Mávate okrem toho pocit, že pred menštruáciou priberáte a vaše nohavice sú zrazu tesné? Nenamýšľate si to – telo pred menštruáciou často zadržiava vodu.

Psychické príznaky PMS

Podráždenosť mnohých žien pred a počas menštruácie nie je vôbec nezvyčajná. Horšia nálada je skutočne bežným psychickým príznakom predmenštruačného syndrómu. Príčinou môžu byť hormonálne výkyvy, ktoré majú priamy vplyv na psychiku, pretože pokles hladiny estrogénu znamená aj nižšiu produkciu sérotonínu. Tento hormón je považovaný za hormón šťastia, ktorý sa stará o dobrú náladu.

Niektoré ženy môžu pred menštruáciou reagovať podráždenejšie ako zvyčajne, iné sa cítia depresívne a vyčerpane. Ženám sa v tomto období môže zdať, že svoje telo nemajú pod kontrolou. 

PMS: koľko dní pred menštruáciou?

PMS nastupuje v druhej polovici cyklu po ovulácii. Počas tohto obdobia telo produkuje väčšie množstvo hormónu žltého telieska progesterónu, aby sa pripravilo na prípadné oplodnenie vajíčka. Zároveň sa znižuje produkcia estrogénu. Príznaky si zvyčajne všimnete približne desať dní pred začiatkom menštruácie. S blížiacou sa menštruáciou môžu naberať na intenzite a so začiatkom krvácania opäť vymiznúť. 

PMS: Čo prináša úľavu?

Pri PMS si môžete pomôcť viacerými spôsobmi. Je vhodné zamerať sa na správny pohyb a výživu. Môžete vyskúšať vytrvalostný tréning alebo relaxačné cvičenia. Okrem toho sa uistite, že konzumujete dostatok vitamínov, vápnika, horčíka a omega-3 mastných kyselín.

Úľavu môže priniesť aj:

• relaxačné a uvoľňujúce kúpele s vonnými prísadami do kúpeľa
• teplo vo forme termoforu alebo tepelnej náplasti
• príjemné pôžitky, napríklad obľúbené jedlo alebo čokoláda
• aktivity, ktoré vás rozptýlia, napríklad kino alebo tanec
• bylinné čaje s prospešnými účinkami, ako napríklad alchemilka

Ak PMS negatívne ovplyvňuje vašu psychiku, vyskúšajte pozitívne účinky mindfulness. Pripomínajte si, že vďaka menštruácii máte jedinečný dar – vytvoriť nový ľudský život. Buďte k sebe ohľaduplné a doprajte si v tomto období kľud a oddych, aby ste mohli čím skôr opäť načerpať silu a energiu.

Kedy ísť s PMS k lekárovi?

Podľa štatistík pociťuje takmer 40 % žien z času na čas silnejšie príznaky PMS, ktoré obmedzujú ich každodenný život. Až u 8 % sú príznaky také závažné, že sa označujú ako predmenštruačná dysforická porucha (PMDD).

Ak trpíte niektorými z vyššie spomenutých symptómov natoľko, že vám nedovoľujú vykonávať bežné každodenné činnosti (napríklad nemôžete chodiť do práce alebo do školy), mali by ste navštíviť gynekológa. Vyšetrenie objasní, či ide o PMDD alebo iné telesné ochorenie, ktoré ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu.

Tip: Je užitočné zaznamenávať si počas niekoľkých mesiacov všetky príznaky a vziať ich so sebou na vyšetrenie k lekárovi.

Zdroje: Max-Planck-Gesellschaft, Springer Nature, Bundesministerium für Gesundheit/IQWiG, Berufsverband der Frauenärzte (BVF)