Alergia na kozmetiku: Aké sú príznaky a ako sa jej vyhnúť?

S ustavičným rozširovaním jej používania pribúda nežiaducich reakcií. Podľa niektorých odhadov každý deň používame najmenej sedem kozmetických výrobkov: od krémov a mliek na pleť cez odličovacie prípravky, toniky, sprchové gély, šampóny či balzamy po holení. A to ešte ani nespomínajúc šminky.

Pozor však nato, aby sme si nezamieňali tzv. iritáciu, čiže podráždenie pokožky a alergiu na kozmetické výrobky, tzv. alergickú dermatitídu. Je dôležité ich rozoznať, lebo liečba a prognóza týchto kožných reakcií je rozdielna. 

Príznaky alergie 

Najdôležitejším príznakom, s pomocou ktorého je možné odlíšiť alergiu na kozmetický výrobok od podráždenej pokožky, je svrbenie. Alergická dermatitída sa prejavuje začervenaním, opuchom, pľuzgierikmi na koži – a obyčajne svrbením.

Pri iritačnej dermatitíde, čiže podráždenej pokožke, je svrbenie minimálne alebo nijaké. Zatiaľ čo miesto podráždenia pokožky je obmedzené na oblasť kontaktu s výrobkom, alergia sa často rozširuje aj mimo miesta aplikácie.  

Podráždená pokožka sa môže vyskytnúť u kohokoľvek, vôbec nemusí ísť o človeka s predispozíciou na alergiu. Stačí si nevhodne zvoliť krém na svoj typ pleti a pokožka nás môže začať páliť, je napnutá, sčervenie. To však ešte neznamená, že máme na daný výrobok, resp. jeho zložku, alergiu. Za podráždenú kožu často môžu nevhodne zvolené mydlá, šampóny, pena na holenie či krémy proti starnutiu pleti s AHA kyselinami alebo s kyselinou vitamínu A. Nepríjemná reakcia nastáva obyčajne okamžite alebo po niekoľkých aplikáciách, ale obyčajne rýchlo ustúpi. 

Alergická dermatitída sa obyčajne vyskytuje po opakovaných kontaktoch výrobku s kožou, alebo ak produkt začneme po určitom čase opätovne používať. Zotavovanie je pomalé a problémy sa pri pretrvávajúcom kontakte s alergénom vracajú.

Za alergiu sú najčastejšie zodpovedné parfumy a parfumované výrobky, konzervačné látky, masťové základy ako lanolín, farba na vlasy, odlakovače a iné výrobky na nechty, krémy na opaľovanie a podobne. Vo všeobecnosti sú najčastejšie postihnutou časťou tela očné viečka – či už ide o podráždenie pokožky, alebo alergiu. Po viečkach však často alergicky reaguje aj zvyšok tváre, krk, pery, vlasatá časť hlavy, chrbty rúk a bočné strany prstov. 

Čo alergiu na kozmetiku spôsobuje? 

Odlíšiť alergickú reakciu od podráždenej pokožky je často veľmi ťažké aj pre odborníka, pretože oba druhy reakcií sa môžu vyskytovať súčasne a samotné chronické dráždenie kože podporuje vznik alergie.

Pri kožnej alergii sa však na rozdiel od iritačnej dermatitídy na určité prechodné obdobie podávajú krémy obsahujúce hormóny, tzv. kortikosteroidné mastičky. Sú len na lekársky predpis. Na zmiernenie svrbenia sa niekedy pridávajú antihistaminiká, protialergické lieky.  

Ak sa ekzém infikuje, sú potrebné dezinfekčné masti, resp. krémy s obsahom antibiotík. Pri chronickom ekzéme sa používajú aj masti s močovinou, ichtyolom, kyselinou salicylovou či dechtom. Dôležitá je však identifikácia vyvolávateľa, čo je často dlhotrvajúca detektívka končiaca sa nie vždy vyriešením prípadu. 

Okrem podrobného „policajného výsluchu“ zo strany lekára a vylúčenia ochorení ako psoriáza, seboroická dermatitída a podobne môže odborník pomôcť tzv. náplasťovými epikutánnymi testami. Akýsi testoplast s alergénmi sa lepí najčastejšie na kožu chrbta. Je to štandardná séria kontaktných alergénov, ktoré sa nachádzajú v populácii najčastejšie. Obvyklým testom je aj nanesenie podozrivého kozmetického výrobku za normálnych podmienok alebo opakované aplikovanie malého množstva podozrivého produktu na predlaktie 2– až 3-krát denne až do vzniku reakcie (maximálne 3 týždne). Ak sa predpokladá fotosenzibilizačný účinok sledovaných látok (to znamená, že alergia na danú látku vznikne len pri vystavovaní sa slnečným lúčom), miesto skúšky sa dodatočne ožiari UV lampou. 

V prípade zistenej alergie na niektoré látky alebo molekuly sa priamemu a podľa možnosti aj nepriamemu kontaktu s látkou vyvolávajúcou nežiaducu reakciu treba jednoducho vyhnúť. Nie vždy je to však možné. Medzi rizikové profesie pre alergikov s dýchacími a atopikov s kožnými problémami patrí aj povolanie kaderníčky, kozmetičky alebo predavačky v parfumérii.  

Optimálna je kozmetika s prívlastkom „hypoalergénna“, pri ktorej je základom výroby jednoduchá receptúra s nízkou koncentráciou zložiek vyvolávajúcich citlivé reakcie, neobsahuje parfumy a konzervačné látky. Aj medzi jej jednotlivými druhmi – najlepšie z lekárne – však treba hľadať, skúšať, trpezlivo testovať. 

Najčastejšie alergizujúce zložky v kozmetike 

• rastlinné extrakty ako harmanček, arnika, medovka, aloe, mäta, levanduľa, rozmarín, šalvia 
• éterické oleje ako čajovníkový olej, ylang-ylang, eukalyptus 
• peruánsky balzam (ako vonná zmes napr. v mydlách, rúžoch, zubných pastách) 
• benzokaín (napr. v prostriedkoch na dezinfekciu kože) 
• parafenyléndiamín (napr. vo farbách na vlasy, riasy) 
• lanolín (napr. v mydlách, krémoch) 

Druhy nežiaducich reakcií na kozmetiku 

1. citlivá reaktívna koža: koža neznáša žiaden druh kozmetiky, páli, je napnutá, bez viditeľných príznakov, občas s miernym začervenaním. Nepríjemný pocit je prakticky trvalý. 
2. podráždená koža: koža je červená, citlivá na dotyk, na niektorých miestach zvráskavená s tendenciou k ošupovaniu, ale nesvrbí, ide len o nevhodne zvolený kozmetický výrobok, nevhodný pre druh pleti, na ktorú bol nanesený. 
3. alergická reakcia: koža je červená, na dotyk drsná, suchá alebo vlhká. Pretrváva veľmi intenzívne svrbenie. 

Ako vznikne alergia na kozmetické výrobky? 

Precitlivenosť nastáva pri opakovanom používaní výrobku na kožu. Môže vzniknúť rôznym spôsobom: 

• priamym kontaktom (napr. ekzém očných viečok po nanesení maskary) 
• nepriamym kontaktom (napr. ekzém očných viečok ako reakcia na kozmetický výrobok nanesený inde na tvári, nie na očiach) 
• po dotyku rukou (výrobok nechtiac aplikovaný na časti tela, ktoré nie sú cieľom určenia, napr. lak na nechty zodpovedný za ekzém na krku) 
• vzdušnou cestou (alergén sa prenáša vzduchom a príde do kontaktu s pokožkou, napr. rozprašovanie záchodovej vône) 
• nepriamy kontakt s inou osobou: reakcia na výrobok nosený iným človekom (napr. ekzém na hrudníku spôsobený partnerovou farbou na vlasy) 
• pri vystavovaní sa slnku: v prítomnosti UV žiarenia sa niektoré molekuly výrobku, ktoré sú bežne dobre tolerované, stávajú fotoalergénom a reakcia vyvolaná výrobkom sa vyskytuje len v oblasti vystavenej slnečným lúčom (napr. vyrážky na tvári a vo výstrihu spôsobené krémom na opaľovanie) 

Článok pripravila MUDr. Michaela Blaško, PhD.

MUDr. Michaela Blaško, PhD. je zakladateľkou kliniky estetickej a preventívnej dermatológie MySkinLab. Okrem toho pôsobí v kožnej ambulancii rodinného typu DERMA junior, ktorá je určená ako pre novorodencov a deti, tak aj pre mladých dospelých, dospelých a seniorov. Pôsobila ako primárka estetickej a korektívnej dermatológie na klinike INTERKLINIK a lekárka na Dermatovenerologickej klinike LF UK a UN Bratislava. Nájdete ju aj na instagramovom profile @mudr.michaela.blasko.